Beh na lyžiach patrí medzi vytrvalostné disciplíny, kde výkon výrazne ovplyvňuje hmotnosť športovca. Poruchy príjmu potravy sú rozšírené nielen medzi profesionálnymi lyžiarmi a biatlonistami, ale postihujú aj mladšiu generáciu.

Nevidíme to. Nehovoríme o tom a vieme o tom málo. Keď počujeme o poruchách príjmu potravy u športovcov, pre novinárov to často vyzerá ako senzačná správa, o ktorej píšu.

Ešte horšie je, že takzvaný „narušený vzťah k jedlu“ sa vyskytuje u viac ako 60 % aktívnych dievčat vo veku 14 – 18 rokov (chlapci sú postihnutí menej, a preto sa im to toľko nevenuje). Prevalencia porúch príjmu potravy (ED) sa líši v závislosti od športu; najviac postihnuté sú estetické športy ako gymnastika, krasokorčuľovanie a skoky do vody, nasledujú športy vo váhových kategóriách a potom vytrvalostné športy, a to predovšetkým kvôli rastúcemu presvedčeniu, že čím je vytrvalostný športovec štíhlejší, tým lepšie bude podávať výkony.

Údaje o rekreačných športovcoch v starších vekových skupinách chýbajú, ale výskumníci by mohli byť prekvapení. Môžete si to otestovať sami. Prvá tabuľka uvádza kritériá pre diagnostiku „narušeného vzťahu k jedlu“. Ak na 3 otázky odpoviete áno, máte problém. Nemusí to byť anorexia ani bulímia, ale určite to nie je zdravé.

1. Obmedzujete si pravidelne príjem potravy?
2. Často vynechávate jedlá?
3. Držíte často diéty?
4. Počítate kalórie a vážite si jedlo?
5. Bojíte sa určitých druhov jedál?
6. Obraciate sa na jedlo na zmiernenie stresu alebo potlačenie úzkosti?
7. Popierate, že ste hladní, alebo tvrdíte, že sa cítite sýti po zjedení malého množstva?
8. Vyhýbate sa jedeniu v spoločnosti iných?
9. Cítite sa po jedle horšie (úzkostlivo, previnilo)?
10. Myslíte na jedlo a svoju váhu častejšie, ako by ste chceli?

Prispieva k tomu náš šport? Chceme sa iracionálne podobať tridsaťročnému olympijskému víťazovi? Nesieme si niečo z našej športovej minulosti, alebo jednoducho podliehame spoločenskému tlaku a všeobecne akceptovanému ideálu štíhlosti až do smrti, kontrolujeme všetko, čo si dávame do úst (aby sme sa vyhli všetkému nezdravému)? A čo nastupujúca generácia? Bude na tom horšie, rovnako, alebo sa nám to podarí zmeniť?

Čo vieme o poruchách príjmu potravy u športovcov?

Dve najzávažnejšie poruchy príjmu potravy sú anorexia a bulímia.

Anorexia je psychická porucha, pri ktorej si jedinec odmieta udržiavať normálnu hmotnosť a má intenzívny strach z priberania, a to aj v prípade, že má zjavnú podváhu. U žien je spojená s absenciou najmenej troch po sebe nasledujúcich menštruačných cyklov alebo oneskoreným nástupom menštruácie. Anorexia môže byť potenciálne smrteľná (má najvyššiu mieru úmrtnosti spomedzi všetkých duševných porúch), čo vedie k hladovaniu alebo závažným srdcovým ochoreniam (znížená srdcová frekvencia a závažné poruchy rytmu, dokonca aj srdcové zlyhanie), problémom s obličkami (obličkové kamene) a osteoporóze. Postihuje približne 1.5 % žien a 0.5 % mužov v populácii, najčastejšie sa objavuje u dospievajúcich.

Bulímia sa vyznačuje epizódami nekontrolovateľného prejedania sa (najmenej dvakrát týždenne počas troch mesiacov), po ktorých nasleduje samovyvolané vracanie alebo iné metódy na zabránenie priberania na váhe (používanie laxatív a diuretík, prísne diéty alebo úplné hladovanie, nadmerné cvičenie). Jedinec si je vedomý, že jeho správanie nie je normálne, ale cíti sa neschopný ho ovládať. Túto poruchu zvyčajne sprevádzajú depresívne príznaky a silné sebaobviňovanie, čo výrazne zvyšuje riziko samovraždy. Vyskytuje sa u približne 3.5 % žien a 2 % mužov, najčastejšie sa objavuje vo veku 18 až 25 rokov. Tabuľka sumarizuje príznaky porúch príjmu potravy.

Tiež čítať - Diggins sa otvorene rozpráva o náročnom lete: „Zápasím s poruchou príjmu potravy“

Fyzické príznaky

• Výrazne nízka hmotnosť (o 15 % pod normou pre danú vekovú kategóriu)
• Náhla strata hmotnosti alebo extrémne výkyvy hmotnosti
• Nepravidelná alebo chýbajúca menštruácia, oneskorený nástup menštruácie (alebo súvisiaca neschopnosť otehotnieť)
• Opuch slinných žliaz, nadúvanie, karoténémia (žltnutie dlaní a chodidiel)
• Jazvy alebo začervenanie na chrbtoch rúk z vlastného zvracania
• Hypoglykémia, svalové kŕče, gastrointestinálne problémy
• Bolesti hlavy, závraty, slabosť, necitlivosť a brnenie v končatinách v dôsledku nerovnováhy elektrolytov
• Zlomeniny napätia

Psychologické a behaviorálne príznaky

• Extrémne diéty
• Extrémne prejedanie sa bez priberania na váhe
• Nadmerné cvičenie nad rámec tréningu
• Pocity viny po jedle
• Časté zmienky/presvedčenia o pocite tučnosti, aj keď sú uisťovaní o opaku
• Neustále zaujatie jedlom
• Vyhýbanie sa jedeniu s ostatnými a popieranie hladu
• Hromadenie jedla
• Zvláštne správanie okolo jedla (pichanie do jedla, tlačenie jedla po tanieri, krájanie jedla na malé kúsky, jedenie iba malých porcií nízkokalorických jedál...)
• Zmiznutie po jedle
• Časté váženie
• Epizódy prejedania sa
• Vyvolanie zvracania po jedle
• Užívanie tabletiek na chudnutie, preháňadiel alebo diuretík na kontrolu hmotnosti; u športovcov to často zahŕňa zneužívanie športových doplnkov alebo nahrádzanie jedál týmito doplnkami.

Športovci často vykazujú rôzne stavy porúch príjmu potravy a rizikové stravovacie návyky, ktoré nespĺňajú diagnostické kritériá pre poruchy príjmu potravy, ale predstavujú významné zdravotné riziká. Údaje o prevalencii porúch príjmu potravy sú pravdepodobne tiež dosť nepresné, pretože pre športovcov je riskantné priznať si akýkoľvek problém. Napríklad jedna štúdia ukázala, že prevalencia porúch príjmu potravy medzi aktívnymi gymnastami je výrazne nižšia (3 % porúch príjmu potravy a 18 % porúch príjmu potravy) ako medzi tými, ktorí ukončili svoju aktívnu kariéru (20 % a 73 %).

Čo môžu spôsobiť poruchy príjmu potravy?

Pravdepodobnosť vzniku poruchy príjmu potravy môžu zvýšiť rôzne faktory. V športovom prostredí patria medzi typické riziká váhové kategórie v športoch, ako je zápasenie, alebo váhové limity stanovené trénermi (alebo lekármi či odborníkmi na výživu). Športovci môžu začať používať rôzne extrémne stratégie na chudnutie, čo problém spúšťa.

Vo vytrvalostných športoch sa zdá, že existuje vzťah medzi telesným tukom a výkonom, ktorý sa, žiaľ, často nesprávne interpretuje a ignoruje sa štandardná odchýlka v údajoch, rozdiely medzi mužmi a ženami a medzi jednotlivcami rôzneho veku a výkonnostných kategórií. Žiaľ, väčšina trénerov hodnotí svojich športovcov doslova od oka.

Druhým faktorom je tlak zo strany trénerov alebo rodičov, sprevádzaný nerafinovanými komentármi o „bacuľatých“ športovkyniach. Štúdie ukazujú, že ženy, ktoré si spomenú a všimnú si vážnejšie kritické komentáre, prežívajú závažnejšie poruchy príjmu potravy a intenzívnejšie negatívne emócie (hanba a úzkosť ohľadom svojho tela). Takéto kritické komentáre sú v športovom prostredí veľmi bežné; dokonca aj v amerických štúdiách ich uvádza 45 % športovkýň. Okrem toho výrazne negatívne vzťahy v tíme a/alebo s trénerom môžu viesť k zníženému sebavedomiu a zvýšenému sebakritickému perfekcionizmu a depresívnym symptómom, ktoré môžu vyvrcholiť poruchou príjmu potravy.

Tretia hlavná skupina faktorov zahŕňa kultúrny tlak na dokonalú štíhlosť a rozšírenú nespokojnosť s vlastným telom. Dokonca aj päťročné dievčatá sa obávajú o svoje postavy, deväťročné dievčatá držia diéty a 60 % stredoškolákov považuje diéty za normálnu súčasť života. Pravdepodobne existujú aj biologické a genetické predispozície k poruchám príjmu potravy, ale bohužiaľ o nich stále vieme málo. ED sa častejšie vyskytujú aj u športovcov s osobnostnými črtami ako asketizmus, submisívnosť a konformita.

Ako sa vyvíjajú poruchy príjmu potravy?

Keď sa výskumníci pýtali športovcov, čo predchádzalo vzniku ich porúch príjmu potravy, spomenuli nasledovné:

a) Depresívne príznaky (Môj starý otec zomrel a ja som sa stal depresívnym.)
b) Nízke sebavedomie (Keď som sa pozrela do zrkadla, pomyslela som si: „To je nechutné.“ Nenávidela som sa.)
c) Perfekcionizmus (Bola som posadnutá tým, ako vyzerám a ako musím vyzerať. Aj keď to bolo absolútne nemožné, chcela som vyzerať ako supermodelka a nič menej som neakceptovala.)
d) Túžba po kontrole (Bol to hlavne spôsob, ako mať kontrolu nad niečím, keďže som úplne stratil kontrolu nad svojimi emóciami.)
e) Negatívne komentáre (Mama naznačila, že som trochu príliš okrúhly.)
f) Znepokojujúce zážitky vo vzťahoch (Úplne som prestala vychádzať s dievčatami na internáte. Ten chlapec sa mi páčil, ale on nemal rád mňa; uprednostňoval tú chudú.)
g) Zlé príklady v okolí (Sledoval som to úspešné dievča, ako je; určite mala problém, ale vtedy som si to nevšimol. Začal som robiť to, čo ona, a dokonca som si rovnako ako ona zvýšil tréningové dávky.)
h) Túžba zlepšiť výkon (začal som viac trénovať, upravil som si stravu podľa rád z časopisov… jednoducho som chcel byť lepší.)

Čo robiť, ak máte podozrenie, že niekto trpí poruchou príjmu potravy

Osoba, ktorá má so športovcom najlepší vzťah, by si mala sadnúť a porozprávať sa s ním o jeho obavách. Je lepšie prediskutovať pocity a navrhnúť kontaktovanie odborníka, možno len na vylúčenie akejkoľvek potenciálnej poruchy príjmu potravy. Odporúča sa nevyhrážať sa vylúčením z tímu ani ničím iným, ale hovoriť o zdravotných rizikách a dôsledkoch pre výkon, ktoré vyplývajú z erektilnej dysfunkcie.

Liečba urgentných porúch trvá dlho, v priemere tri roky. Zvyčajne sa používa kombinácia individuálnej a rodinnej terapie a môžu sa predpísať lieky na úzkosť a depresiu. V závažnejších prípadoch podvýživy je hospitalizácia prvoradou prioritou. Cieľom je dosiahnuť normálnu hmotnosť, zmeniť vzťah k vlastnému telu a naučiť sa normálne jesť bez neustáleho strachu z priberania. Čím skôr postihnutý jedinec začne liečbu, tým väčšia je jeho šanca na uzdravenie; bohužiaľ, jeho okolie si poruchu často všimne až vtedy, keď sa utrpenie stane zjavným.

Prevencia porúch príjmu potravy u športovcov

Čo môžeme urobiť my ako tréneri, rodičia alebo priatelia? Tréneri by mali vedieť čo najviac o športovej výžive (z kvalitných zdrojov, založených na vedeckých základoch) a učiť to svojich športovcov. Mali by sme sa zamerať na kondíciu alebo výkon, nie na telesnú hmotnosť (a nespájať tieto dve veci v komentároch).

Malo by byť všeobecne známe, že ľudia sa líšia svojimi somatotypmi a metabolickými typmi. Že ľudia s väčším množstvom telesného tuku nie sú leniví, ale majú jednoducho odlišný metabolizmus tukov, a ak nemajú nadváhu, sú v tomto smere úplne zdraví (mnohí ľudia tomu len ťažko veria).

Tréneri a rodičia by mali byť poučení o tom, že je úplne normálne a fyziologické, ak dievča priberie pred začiatkom prvej menštruácie (bez ktorej by nezačalo menštruovať). Mali by sme sa zdržať akýchkoľvek komentárov týkajúcich sa hmotnosti alebo telesných proporcií a vyhnúť sa necitlivým praktikám, ako je pravidelné váženie celého tímu, najmä u mladých dievčat.

Prečo potrebujeme tukové tkanivo?

Tukové tkanivo sa v súčasnosti považuje za endokrinný orgán s mnohými funkciami. Takzvané biele tukové tkanivo storeenergiu z konzumovanej potravy a uvoľňuje ju podľa potreby. Bez nej by sa náš krvný obeh upchal cirkulujúcimi cukrami a tukmi. Tukové tkanivo obéznych jedincov sa v tomto ohľade stáva dysfunkčným a podlieha škodlivým zápalovým procesom – a preto je obezita rizikovým faktorom ochorení krvného obehu. Rovnako problematické je však aj veľmi nízke množstvo podkožného tuku.

Takzvaný hnedý tuk, ktorý máme na krku, chrbte a okolo srdca, spaľuje energiu – pretože nás udržiava v teple. Dospelí majú viac takzvaného béžového tuku – a ten sa môže premeniť na hnedý tuk cvičením alebo vystavením chladu (bežkári).

Aby žena pravidelne menštruovala a mohla otehotnieť, potrebuje mať aspoň 22 % tuku. Vytrvalostní športovci sa z tohto dôvodu často stávajú neplodnými. Tukové tkanivo udržiava tehotenstvo a iniciuje pôrod. Muži tiež potrebujú tukové tkanivo na pohlavné dozrievanie.

Estrogén produkovaný tukovým tkanivom iniciuje transformáciu kmeňových buniek v kostnej dreni na kostné bunky. Nedostatočné množstvo tukového tkaniva vedie ku krehkosti kostí (obzvlášť významné po menopauze). Telá príliš chudých jedincov prednostne premieňajú kmeňové bunky v kostnej dreni na tukové bunky, čo má za následok krehké, tenké kosti naplnené tukom.

Hmotnosť mozgu súvisí s množstvom tukového tkaniva. Ľudia s nízkou hmotnosťou majú menej mozgového tkaniva a o tretinu vyššie riziko vzniku demencie (s BMI pod 20).

Leptín produkovaný tukovým tkanivom je nevyhnutný pre hojenie poranení (pre budovanie nových ciev zásobujúcich poranené tkanivo). Ľudia s nízkym množstvom tukového tkaniva sa poranenia hoja ťažšie.

Tento článok bol aktualizovaný. Bol prvýkrát publikovaný dňa Bezky.net v októbri 2021.